Rezistencia baktérií na antibiotiká (ATB), alebo posledné pomazanie na cestu do večnosti.

Autor: Michal Pečík | 2.3.2017 o 19:09 | (upravené 2.3.2017 o 23:39) Karma článku: 5,46 | Prečítané:  1278x

Začiatkom roka šokovala svet informácia prvých úmrtí na tzv. super-rezistentné kmene baktérií. Kmene, ktoré sa smejú všetkým typom ATB ktoré naša planéta pozná. Aj tým "záložným", ktorých predpis znamená pre pacienta buď, alebo...

Áno, táto téma je výsostne aktuálna obzvlášť v dnešnej dobe. Ale naozaj je humánna medicína hlavný a jediný "driver" rezistencie baktérií na ATB?

Samozrejme, tí zlí lekári, stále predpisujú ATB aj na "chrípku", veď aby nebolo zle, keď sa pacient, alebo príbuzný bude sťažovať. Alebo ich predpisujú už rovno na ich žiadosť i keď na to nie je dôvod.

Ale naozaj? Osobne si to nemyslím...

Prirovnal by som to k tomu, čo reálne videl kapitán onoho povestného Titanicu, keď bol na začiatku svojho konca. Videl vrchol ľadovca, vrchol a vodnú hladinu. Pod ňou sa však ukrýval ľadovec tak mohutný a pevný, že mu podľahol aj sám "nepotopiteľný" Titanic (ten sa v mnohom podobá na našu neoblomnú vieru vo večný účinok ATB). Samozrejme, humánna medicína je tento pomyselný vrchol. To nepochybne.

Nuž ale, čo je "pod hladinou"?

Začína to veterinárnou medicínou. Pouvažujme, v akých množstvách pridávame ATB do kŕmnych zmesí pre hydinu, ošípané, dobytok? Preventívne, veď predsa nákaza v chove, ktorá by inak mohla vzniknúť, to je finančná strata = neprípustné. Aha! A ak sa teda v humánnej medicíne bavíme o dávkovaní ATB v miligramoch, tu sa bavíme o celých gramoch - kilogramoch!

Inak, máte radi ryby? A zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo to hádžu lopatami do tých rybníkov? Mám jedného priateľa, ktorý pracuje v oblasti chemického výskumu a ten mi raz pri jednej diskusii povedal, "sú to veľmi podobné molekuly, podobné tým v našich antibiotikách". Teda tým, ktoré používame v humánnej medicíne na liečbu bakteriálnych ochorení.

Aby toho nebolo málo, skúste sa prosím zamyslieť, keď ste naposledy videli ako traktor rozprašuje niečo na pole, prípadne, keď preletí nejaký ten práškovací "čmeliak". Vôbec nie je problém, aby takéto pole počas jedného "ošetrenia" dostalo hoc aj niekoľko ton antimykotík. Áno, naozaj som napísal, niekoľko ton! Takže základným a najrozsiahlejším pilierom čo do množstva je jednoznačne oblasť poľnohospodárstva.

A viete, čo je zaujímavé? Toto nám neprekáža, tvárime sa ako je to skvelé, ako je to fasa. Ale keď niekto použije slovné spojenie geneticky modifikované potraviny (GMP), tak to je zlé, to už predsa spôsobuje "rakovinu". Niekedy naozaj nerozumiem tomu, kde to žijem...

Myslím, že po tejto krátkej ilustrácií už aj sami vidíte, že tento problém je oveľa rozsiahlejší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nebudem teda ďalej pokračovať týmto smerom. Ak však naozaj chceme, aby sa stav zmenil - zlepšil, treba začať pekne hlboko "pod hladinou".

Teraz sa však vráťme naspäť k humánnej medicíne. Vo väčšine krajín EÚ, vrátane Slovenska máme to šťastie, že ATB sú na lekársky predpis. To reálne znamená, že si ich nemôžete "iba tak" vypýtať a následne kúpiť v lekárni. Tiež to znamená, že Vám lekár určí dávku a aj dávkovací interval = ako často si máte daný liek dať.

A aj napriek tomu, že často zlyháva (predpisovanie ATB v nesprávnych indikáciách - z nesprávnych dôvodov), ale predsa tu je ako taká regulácia.

Obrovským problémom však je, že väčšina krajín SVETA nepozná predpis ATB! Vo väčšine týchto krajín, celkovo na viac ako 90% - tách celej planéty sú ATB predávané ako tzv. OTC ("over the counter drugs"), čiže sú na voľný predaj = voľnopredajné ! !

Inak povedané, idete povedzme do supermarketu, na benzínovú pumpu a tam niekde v stojane, niekde pri drogérií či dokonca pri žuvačkách nájdete celé spektrum ATB. Radosť vyberať! Zoberiete, zaplatíte, užívate... Čo na tom, že nemáte medicínske vzdelanie? Nič. Počul som argument, že veď predsa v balení je "príbalový" leták s informáciami pre používateľa (PIL). Predstava, že si "laik" naordinuje dávkovanie správne je asi taká, ako predstava, že keď máte "vodičák" na autobus, môžete pilotovať lietadlo, stačí Vám jeho manuál. A to iste uznáte, že nemôžete. 

Čo ale môžete, je napríklad dostať sa kamkoľvek na planétu pomocou leteckého spojenia v priebehu niekoľkých desiatok hodín. Odvšadiaľ - kamkoľvek. Zdá sa Vám to nepodstatné? Ani by som nepovedal, nakoľko aj keď Vás samozrejme budú zdržovať nekonečné kontroly na letiskách, pasy, víza, bezpečnostné prehliadky a i., zatiaľ som nepočul o vízach pre baktérie, či kontrolách, kto a čo to vlastne kam prenáša (samozrejme v "bežnom" režime, nie už počas karanténnych opatrení, ktoré mnohokrát prichádzajú neskoro).

Preto sa môžeme reálne obávať, že importované nákazy budú pribúdať. A áno, budú tam aj nákazy za ktoré môžu tie super - rezistentné bakteriálne kmene. Netvárme sa preto, že my máme super liekovú politiku v oblasti ATB, nás sa to teda netýka. To bolo v Amerike...(až) za oceánom.

Mimochodom, to nemáme...tú super liekovú politiku.

Poviete si, no jasné, veď ale štatisti nás klamú, ako zvyčajne. Veď predsa vieme, že väčšina sveta (percentuálne) je Afrika, Južná Amerika, ďaleké rozsiahle oblasti Ruska a iné podobne pomerne málo rozvinuté krajiny. Takže to nie je až také zlé, tam aj tak nemajú dostatok ATB, veď to sú chudobné krajiny.

Súhlasil by som, no len do doby, kedy sa začali na "trhu" objavovať tzv. generické farmaceutické firmy, ktoré v zásade "okopírujú" molekulu daného ATB po tom, čo jej "vlastníkovi" vyprší patentová ochrana a "vyrobia" ho pod svojou značkou.

Asi už tušíte, že cena takéhoto lieku bude výrazne, ale naozaj výrazne nižšia ako cena "originálu". Je tomu tak preto, lebo tieto firmy nemusia podstupovať "peripetie" zdĺhavého predklinického a následne klinického testovania lieku. Im "stačí" aby predložili tzv. dôkaz bioekvivalencie v príslušnej štúdii a registráciu dostanú. Oveľa skôr, oveľa lacnejšie...

Výsledok je taký, že napríklad v tej spomínanej Afrike je trh "zaplavený" týmito generikami. A mnohé sú tak lacné, že nie je problém...v ich dostupnosti.

S lekármi, to už je iná situácia. Čo sa tam teda deje? No, lieta sa s lietadlom len na základe manuálu. Následky?...

Iste sa pýtate, čo teda s tým. Rovín je samozrejme niekoľko, no skúsim čo to odporučiť. Najprv si však neodpustím jedno doporučenie pre kompetentných pracovníkov MZ SR ako najvyššieho správneho orgánu pre poskytovateľov nielen ústavnej zdravotnej starostlivosti. Keď už sa toľko riešia tie nozokomiálne nákazy, rieši sa výkazníctvo - iste ho potrebujete, o tom nepochybujem...rieši sa e - HEALTH, DRG - to aby sme boli svetoví!

Ale čo tak skúsiť svetovo dohliadnuť a zabezpečiť, aby na každom WC a pri každom umývadle v zdravotníckom zariadení bolo nejaké to mydlo a dezinfekčný roztok na ruky? Nejaké tie utierky, prípadne bezdotykový sušič rúk? Že sú...? Tak sa prosím prejdite, stačí hen oproti do nemocnice na Kramároch...to ani nemáte ďaleko.

A teraz aj niečo pre Vás (nás) milí pacienti. Teda pre nás všetkých (skôr, či neskôr). Ak sa necítite dobre, vyhľadáte lekársku pomoc a lekár Vám nepredpíše ATB "už od dverí", nechoďte okamžite za druhým, za tretím...nečakajte, pokiaľ to niektorý nezvládne a Vášmu "tlaku" podľahne. To, že Vám ich nepredpísal neznamená, že Vás lieči zle, prípadne že Vás liečiť odmieta.

Skúste sa ho radšej opýtať, prečo si myslí, že momentálne takáto liečba nie je indikovaná. Máte na to právo, ako pacient. Máte právo na informácie. No zároveň máte aj svoje povinnosti. Povinnosťou pacienta je okrem iného aj dodržiavanie liečebno - preventívneho režimu.

(Veľmi často počúvam, že lekári nemajú na pacientov čas, nič im nepovedia, sú arogantní a správajú sa nadradene, že sestričky podávajú "recepty cez dvere". Je síce pravdou, že osobne môžem hovoriť a ručiť iba za svoje správanie, no neverím, že pokiaľ niekto slušne položí otázku súvisiacu s problémom, nebude mu na ňu slušne odpovedané.)

Pamätajte však pritom na to, že napríklad za prevažnú väčšinu infekcií najmä horných ciest dýchacích nie sú zodpovedné baktérie, ale vírusy. A iste dobre viete, že na tie ATB nezaberajú. Pamätajte si tiež prosím, že existujú aj huby, tzv. mykotické infekcie, kde sú ATB rovnako neúčinné.

Skôr teda dobre počúvajte, aké má pre Vás lekár odporúčania v rámci režimových opatrení. Nepodceňujte v duchu automaticky rady typu "vyležať",  dajte si "paralen od teploty", či "dajte si nejaké to ovocie" pre vyšší príjem vitamínu C, alebo klasické "pite dostatok tekutín" a pod.

Viete, náš imunitný systém je úžasný, naozaj. Ale, potrebuje čas na riešenie "problému"...tak mu ho prosím dajte. Opýtajte sa Vášho lekára, za aký čas by Vám už malo byť lepšie a kedy prípadne treba znova na vyšetrenie, na kontrolu.

A ak predsa len už máte tie ATB (a v skutočnosti je úplne jedno, ako ste sa ku nim dostali), dodržte aspoň pár vecí. A toto už nie je niečo, čo sa nedá ovplyvniť - nedá sa vyhovárať. Toto máte vo svojich rukách Vy sami...

VŽDY je nutné "dobrať" celú dávku = všetky tablety v predpísanom balení. Reálne asi to najhoršie, čo môžete urobiť je prestať brať ATB ihneď po tom, ako sa začnete cítiť lepšie!

Viem, že "logika nepustí" a predsa, keď už zabrali, už mi je dobre, nie je čo riešiť. Lenže toto je fatálny omyl!

Dokonca som sa stretol s názorom, že zvyšok nechám v domácej "lekárničke" a dám si to inokedy, keď mi nebude dobre. Obdoba je potom aj, našiel som doma nejaký blister s ATB, je tam ešte pár tabletiek, tak si ich dám. Svojvoľne - ako cukríky. Toto = fatálna chyba!

A ruku na srdce...koľkým to niečo pripomína?

Ide o to, že každé balenie má určitý obsah tabliet a každá tableta obsahuje určité množstvo tzv. účinnej látky najčastejšie udávané v mg (vlastné molekuly ATB s biologickým účinkom = terapeutickým účinkom). Počet tabliet v danom balení nie je náhodný, ale je volený na základe predpokladanej nutnej doby liečenia a to tak, aby sa bakteriálna infekcia zvládla a došlo ku zabitiu všetkých patogénnych (tie čo spôsobia ochorenie) mikroorganizmov v tele. Ak "nedoberiete" celú dávku, prípadne budete brať nižšie dávky je to "driver" rezistencie. O čo vlastne ide?

Poviem to asi tak. My ľudia sme tu preto, lebo sme sa počas evolúcie prispôsobili svojmu prostrediu v ktorom žijeme. Vďaka tomu sme prežili. Nezabúdajme však, že baktérie tu boli už pred stovkami miliónov rokov, sú tu dnes a je naozaj vysoko pravdepodobné, že tu budú aj keď sa my už pominieme.

Ich adaptačné schopnosti sú neuveriteľné! Na adaptáciu (všeobecne) potrebujete čas, konkrétne u baktérií potrebujete čas, aby sa vyselektovali tie kmene, ktoré dokážu prežiť aj napriek podávaným ATB = stávajú sa rezistentnými.

Robia to rôzne, najčastejšie si pomocou tzv. konjugačného plazmidu (istá forma genetickej informácie) odovzdávajú medzi sebou okrem iného aj gény pre rezistenciu voči ATB. Chcú prežiť, nezabúdajte! A tieto gény potom "povedia" aké napríklad bielkoviny si má daná baktéria vytvoriť, či už na to, aby ATB dostala zo svojho vnútra "von", alebo ho chemicky zmenila a následne zrušila jeho efekt, alebo ho vôbec neprepustila cez svoju membránu, "do svojho domčeka". Samozrejme, je to oveľa zložitejšie, ale na predstavu to stačí.

V momente, keď sa už cítite lepšie, to ešte neznamená, že sú všetky baktérie, ktoré Vám spôsobili dané ochorenie zničené. Pretože na vyvolanie príznakov ochorenia je potrebné dosiahnuť určité množstvo baktérií (samozrejme vždy iné, podľa toho o akú baktériu ide, len pre vysvetlenie zovšeobecňujem).

Takže to, že sa cítite lepšie ešte neznamená, že ste vyhrali. Znamená to len toľko, že ich množstvo je už menšie a to dostatočne na to, aby klinické príznaky ustúpili. Ak však prestanete užívať ATB v tomto čase a "nedoberiete" zvyšné tabletky, baktérie, ktoré tento "útok" prežili odovzdajú informáciu ďalej a zároveň sa v tomto procese vyselektujú tie, ktoré následne ostávajú voči už použitému ATB odolné. Samozrejme, je to o niečo komplikovanejšie, ale principiálne je to takto. 

Ak však "doberiete" všetky tabletky aj napriek tomu, že už v polovici doby liečenia je Vám fajn, nedáte im k tomu príležitosť. Nie je čas, nie je adaptácia...

Druhá vec sú pravidelné intervaly užívania ATB. Naozaj nie je jedno, či si dáte jednu tabletku o ôsmej ráno (08:00) a druhú povedzme o pol siedmej večer (18:30), alebo o deviatej večer (21:00), pokiaľ je dávkovací interval každých dvanásť hodín (á 12 hod).

Je treba si uvedomiť, že na to, aby sa dosiahol potrebný liečebný účinok a usmrtili ste patogénne baktérie, tieto musia byť pod neustálou "paľbou antibiotikami" a v čase liečenia nesmie nastať "pauza na oddych a mobilizáciu síl" baktérií = nesmie nastať čas na adaptáciu, spomínate?

Uvedomte si, čo sa deje, ak máte napríklad zápal pľúc a dáte si ATB. Táto ATB tabletka sa musí vstrebať - absorbovať z Vášho tráviaceho traktu (najčastejšie v prvej časti tenkého čreva), odtiaľ sa cez portálny obeh dostane do pečene. Pečeňové bunky časť ATB eliminujú a zvyšok sa cez dolnú dutú žilu dostane do oblasti pravej predsiene a následne pravej komory srdca. Odtiaľ do pľúcnice a cez funkčný krvný obeh pľúc (nielen!) do tkaniva, kde prebieha baktériami navodený zápal.

Samozrejme, na toto miesto sa ani zďaleka nedostane všetko, čo ste v danej tabletke prijali - zjedli (čiže úvodných 100%). Niečo sa "stratí" už počas vstrebávania liečiva, niečo cestou, niečo v tej spomínanej pečeni. A len to, čo zostane, má reálne šancu dostať sa na miesto zápalu a pomôcť Vám uzdraviť sa. Je to vlastne hodnota nasýtenia krvnej plazmy daným ATB, teda množstvo, ktoré sa dostalo až do Vášho krvného obehu a ním sa môže dostať do miesta bakteriálneho zápalu. Toto "množstvo" nazývame biologická dostupnosť (%).

Ak má daná liečba pomôcť a do tkaniva sa má dostať dostatočné množstvo ATB, musí biologická dostupnosť dosiahnuť určitú hodnotu (% - závisia od konkrétneho typu ATB). No nielen to! Táto hodnota sa musí počas celej doby terapie udržiavať. Práve preto nie je jedno, či si dáte liek v inom čase ako máte. Dávkovací interval je vypočítaný tak, aby bola daná hodnota konštantne udržiavaná a baktérie boli "pod neustálou paľbou" antibiotickej liečby. Ak hladina poklesne a biologická dostupnosť sa zníži, napríklad preto, lebo ste "zabudli na tabletku", dávate baktériám čas. Čas na adaptáciu.

A keďže baktérie chcú prežiť, čo si myslíte, čo urobia s takouto príležitosťou?...

Ešte jedna otázka, záverom. Pamätáte si obdobie pred rokom 1928? Ja osobne nie. Mám to šťastie a keď toto čítate, pravdepodobne ho máte tiež. V tomto roku totižto Alexander Fleming náhodne objavil penicilín (PNC) a odštartoval tak "celkom nechtiac" antibiotickú éru. Bol by som rád, ak by sme nemuseli spoznať tento svet. Svet, aký bol pred rokom 1928...

Skúsme sa teda nad tým všetci zamyslieť. A to bez výnimky. Pretože je tu ešte jedna posledná vec, ktorú som nespomenul... ATB majú totižto oproti iným liekom ešte jednu veľmi zlú charakteristiku. Majú generačný dopad!

Nebojím sa, že ak budeme pokračovať v tom, čo robíme "odnesie" si to v plnej sile naša generácia. Ale naozaj sa bojím o naše deti a neskôr aj o ich deti...bojím sa toho, že sa narodia do sveta, v ktorom viac ako polovica z nich umrie na ťažké infekcie tesne po pôrode. Tak, ako kedysi...

A my im potom dáme tak akurát posledné pomazanie na cestu do večnosti...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.

ŠPORT

Ramsay uzemnil aj Cháru. Nie som demokrat, tvrdí Kanaďan

Som fajn chlapík, keď hráči robia to, čo im poviem, hovorí nový tréner reprezentácie.


Už ste čítali?